Procesová práca

Procesová práca je multidisciplinárna metóda na podporu individuálnej a kolektívnej zmeny. Bola vyvinutá v 70. a 80. rokoch keď Dr. Arnold Mindell, jungiánsky psychoanalytik v Zürichu, Švajčiarsko, začal svoj výskum chorôb ako zmysluplného prejavu nevedomej mysle. Tiež je známa ako proces orientovaná psychológia (POP) alebo práca so snovým telom. Procesová práca umožňuje nové spôsoby práce s oblasťami života, ktoré zažívame ako problematické alebo bolestivé. Fyzické symptómy, vzťahové problémy, skupinové konflikty a sociálne nepätia môžu viesť k novým informáciám dôležitým pre osobný a kolektívny rast, ak je k nim pristupované so záujmom a rešpektom. Procesová práca so svojimi koreňmi v Jungiánskej psychológii, taoizme a fyzike, verí, že riešenie problémov je obsiahnuté v samotnom probléme, ktorý nám prekáža, a poskytuje praktický rámec, pomocou ktorého jednotlivci, páry, rodiny a skupiny môžu komunikovať s väčším uvedomením a tvorivosťou.

Aké sú aplikácie procesovej práce v reálnom živote? Certifikovaní procesoví terapeuti sú trénovaní v týchto oblastiach:

• Individuálna terapia
• Manželské, predmanželské a rodinné poradenstvo
• Komatózne a iné silne zmenené stavy vedomia
• Extrémne stavy vedomia a iné problémy bežne liečené psychiatriou
• Skupinové procesy so zameraním na organizačný rozvoj a riešenie konfliktov
• Výskum a tréning

Procesová práca alebo proces orientovaná psychológia je metóda, ktorá umožňuje facilitáciu (podporu) jednotlivcov, skupín a organizácií. Dr. Arnold Mindell, pôvodne fyzik a jungiánsky psychológ, a vždy v srdci výskumník, vyvinul metódy pozorného sledovania pletencov a zmien prírody, odhaľujúc tak tvorivé vzorce, ktoré ležia vo vnútri navonok chaotických a rušivých udalostí a symptómov.

Každý z nás má tendenciu identifikovať sa len s malou časťou toho, kto sme. Za hranicami nášho vedomia sa vynárajú nové informácie, najskôr ako rušivé momenty - v snoch, telesných zážitkoch, symptómoch a konfliktoch. Podobne, aj v organizáciách, vzťahoch a každodennej práci, sme vyrušovaní konfliktami a prekvapivými udalosťami. Prirodzenou tendenciou je naša snaha vyhnúť sa týmto rušivým momentom. Metódy procesovej práce starostlivo skúmajú naše plány, ako aj tie prvky našej skúsenosti, ktoré pôsobia proti našim plánom, sú rušivé alebo nás prekvapujú. Interakcia všetkých častí a rozmerov našej skúsenosti, prinášajú nové myšlienky/nápady a smerovanie, a pocit spojenia s vlastným životom a inými ľuďmi.


Procesová práca (v Európe a Ázii častokrát nazývaná proces-orientovaná psychológia alebo POP) je multikultúrna, mnohoúrovňová práca s vedomím. Procesová práca je vyvíjajúca sa, multidisciplinárna metóda podporujúca jednotlivcov sebapozaní, vzťahoch a organizáciách. Procesová práca sa zameriava na uvedomelé sledovanie reálnych a imaginárnych psychologických a fyzických procesov, ktoré objasňujú a možno riešia vnútorné, vzťahové, tímové a svetové problémy. Teórie a metódy procesovej práce sú dostupné pre každého, aby ich mohol každý spoznať, a je možné ich otestovať (overiť).

Existujú tri úrovne zamerania procesovej práce:

1. Na úrovni konsenzuálnej reality, procesová práca sa zaoberá reálnymi udalosťami, problémami a otázkami, ktoré súvisia s rozvojom jednotlivcov, dvojíc, obchodu, podnikania a komunít. Skupiny a jednotlivci používajú vnímanie pocitov a faktov k opísaniu konfliktov, otázok alebo problémov.
2. Na úrovni snového sveta (tzv. snová realita alebo dreamland), procesová práca sa zaoberá snami, hlbokým vnímaním, nevypovedanou pravdou, tzv. dvojitými (double) alebo neúmyselnými signálmi tela, "duchmi" (nereprezentované figúry) a rolami týchto figúr v príbehoch a mýtoch jednotlivcov a organizácií. História, vízie a mnohogeneračné udalosti sú dôležité. Tu môže byť vnímaný vplyv budúcnosti na prítomnosť.
3. Na najhlbšej nedualistickej alebo základnej "esenciálnej" - úrovni, sa procesová práca zaoberá s vnímaním tendencií, ktoré môžu byť vnímané, že nami hýbu, no nie sú ešte jednoducho vyjadriteľné slovami. Táto oblasť ľudského života je niekedy ako jemná atmosféra okolo ľudí a udalostí, atmosféra, ktorá môže byť vnímaná ako hybná sila, ktorá sa ešte neprejavila.

Metóda práce s minimálnymi signálmi používaná v našich kurzoch, vychádza z prístupu procesorientovanej psychológie A. Mindella. Tento kreatívny prístup k rozvoju jednotlivcov a skupín stavia do popredia podporu signálov, ktoré skupina či jednotlivec vysielajú do okolia. Podporou signálov sa dostávame do kontaktu s individuálnym procesom jednotlivca, dešifrujeme prekážky, ktoré mu bránia pokračovať vo svojom rozvoji a nachádzame jeho vnútorné zdroje pre ich prekonanie. Je to metóda "psychologického empowermentu" , kde psychológ nevystupuje ako expert na riešenia, len ako starostlivý facilitátor, ktorý napomôže k procesu odhalenia vnútornej sily klienta. Samotné princípy metódy sú ľahko zrozumiteľné. Komunikáciou cez signály ľahšie porozumieme potrebám a emóciám toho druhého, dokážeme nenásilne ovplyvniť problematické reakcie v správaní a posilniť vzájomný vzťah. Postoj, vlastný POP, vychádza z podpory a rešpektovania jedinečnosti a dôstojnosti každého človeka a zo zmysluplnosti jeho reakcií, aj keď im hneď nerozumieme. Prínosom pre klienta v procese osobného rastu je vyššia miera vzájomnej akceptácie a schopnosť nachádzať východiská tam, kde predtým videl len prekážky.

Procesorientovaná psychológia (POP, procesová práca) je psychologický smer, ktorý sa vyvíja od 80-tych rokov minulého storočia. Americký psychoterapeut Dr. Arnold Mindell pri svojej práci s telesne chorými zistil, že telesné symptómy sa odzrkadľujú v snoch pacientov, a sú to vlastne zmysluplné posolstvá a prejavy nevedomia človeka, ktoré majú viesť k zmenám jeho spôsobu života.

POP svojím originálnym prístupom k práci so snami, telesnými symptómami a problémami vo vzťahoch a živote človeka podporuje jeho schopnosť využívať tieto posolstvá v smere osobného rastu. Váži si a rešpektuje povahu všetkého, čo sa deje a verí, že je to prirodzene správne, bez ohľadu na to, aké zlé, nesprávne, nebezpečné alebo chorobné sa to na prvý pohľad zdá. Nečakané "náhody", udalosti a myšlienky skrývajú v sebe možné riešenia konfliktov a problémov. Poskytuje tiež sadu techník, jednoduchých "nástrojov" pre pozorovanie a prácu so zážitkami človeka tak, aby ich posolstvá mohli byť rozlúštené a zahrnuté, integrované do jeho života. Pri práci sa využívajú bohaté možnosti intuície a tvorivého myslenia.

Je často veľmi ťažké rovnako si vážiť a prijímať všetky aspekty našich zážitkov. Máme sklon identifikovať (stotožňovať) sa určitým viac-menej nemenným spôsobom, a iba s tými časťami seba, ktoré vyhovujú predstave, ktorú o sebe máme: považujeme sa buď za silných alebo len slabých a bezmocných, buď skôr za teoretikov alebo za "absolútnych" praktikov a pod. Takouto jednostrannou identifikáciou však popierame a potláčame tie časti seba, či svojich zážitkov, ktoré sú s touto identitou v rozpore.

Hlavným záujmom POP je podpora celistvosti, úplnosti zážitkov človeka a pomoc pri odhaľovaní menej cenených, nevedomých, zanedbávaných, prehliadaných, či potláčaných aspektov osobnosti. Cieľom je postupné sprístupňovanie týchto aspektov vedomiu a odkrytie ich hlbšieho významu pre individuálny rozvoj. V súlade s jungiánskym pozadím, POP smeruje k individuácii človeka, rozvinutiu jeho jedinečnosti a neopakovateľnosti. Tento prístup predovšetkým podporuje čo sa deje, ako potenciálne zmysluplné, nepoužíva kultúrne zaužívané interpretácie, ale sleduje a rozvíja signál, kým neukáže svoj význam. Nehľadá príčinu a odstránenie, len pozoruje. Vníma signály v nedeliteľných a neutrálnych jednotkách, založených na zmyslovom vnímaní (minimálne signály). Nepoužíva hodnotenie a diagnostické kategórie, ide za kultúru a za profesionalitu - základný postoj je, že nevieme, čo to znamená, ale chceme to spoznať a vytvoriť prostredie, aby sa to mohlo prejaviť. Uplatňuje sa tu princíp "finality" udalosti majú tendenciu sa dovŕšiť, dokončiť, a ak im v tom niečo bráni, opakujú sa. Individuácia je podľa Junga prirodzená tendencia stať sa sám sebou, vyjadriť všetky svoje časti. Tieto princípy platia pre všetky javy a deje, pre každý živý systém.