Multikulturalizmus

Multikultúrna spoločnosť je pluralitná a demokratická spoločnosť založená na vzájomnom rešpektovaní kultúrnej identity a zvyklostí všetkých jej členov.

Multikultúrnu spoločnosť tvoria rôzne skupiny ľudí, ktoré majú rozdielny etnický, rasový, náboženský, politický a spoločenský základ. Patria sem aj všetky podskupiny, ktoré sú súčasťou majoritného národa (ľudia s postihnutím, gayovia/lesbičky, starší občania, chronicky chorí, atď.).

Nasledujúci text vychádza z definície multikulturalizmu ako je uvedená v anglickej verzii Wikipedie.

Multikulturalizmus je verejná politika zameraná na manažovanie kultúrnej rôznorodosti v multi-etnickej spoločnosti, oficiálne zdôrazňujúca vzájomný rešpekt a toleranciu pre kultúrne odlišnosti vo vnútri hraníc danej krajiny.

Ako politika, multikulturalizmus zdôrazňuje jedinečné charakteristiky rôznych kultúr, najmä keď prichádzajú do interakcie v prijímajúcej národnosti. Tento termín bol prvýkrát použitý v roku 1957 na popis Švajčiarska, do bežného užívania prešiel v Kanade koncom rokov 60-tych, odkiaľ sa rýchlo rozšíril do ďalších anglicky hovoriacich krajín.

Prehľad
Multikulturalizmus... je teória o základoch kultúr, viac než prax ktorá by zahŕňala kultúrne myšlienky (Harrison, 1984)

Pojaté veľmi široko, tento termín sa používa na popis spoločnosti, zvlášť národnosti, ktoré obsahujú rôzne oddelené kultúrne skupiny, obvykle ako výsledok imigrácie. Tento fakt môže viesť k strachu o stabilitu národnej identity, ale aj ku kultúrnym výmenám, z ktorých kultúrne skupiny profitujú. Tieto výmeny obsahujú široké spektrum javov, od úspechov v literatúre, umení a filozofii po bežnejšie variácie v hudbe, odievaní a nových jedlách.

Niekedy je multikulturalizmus vnímaný ako ohrozenie pre suverenitu národov, a pripravuje ľudí na celosvetovú vládu. Takto môže byť prirovnávaný ku globalizmu. Veľa ľudí vníma integráciu rôznych kultúr ako nevyhnutnosť pri príprave celosvetovej medzinárodnej komunity. Verejnosť však obvykle multikulturalizmus takto nevníma.

V menšom rozsahu termín sa môže vzťahovať na určité oblasti miest, kde spolu nažívajú ľudia rôznych kultúr. Kroky tých, ktorí plánujú mestské časti, môžu udržiavať isté oblasti ako monokultúrne, obvykle pod tlakom lokálnych politických skupín. Tento prvok platí prevažne pre UK.

Oficiálny multikulturalizmus
Multikulturalizmus môže byť tiež vnímaný ako termín týkajúci sa štátnej politiky. V zaobchádzaní s imigrantmi a ich kultúrou existujú bežne tri prístupy:

1. Monokulturalizmus: Vo väčšine národov starého sveta, s výnimkou UK, je kultúra veľmi úzko previazaná s nacionalizmom, takže vládna politika smeruje k asimilácii imigrantov. Tieto krajiny majú politiku zameranú na sociálnu integráciu imigrantov do národnej kultúry. Je typické pre národy že sa definujú ako jednotné a nedeliteľné a nerozlišujú existenciu iných národov vo svojom strede.
2. Taviaci kotlík: V USA je to tradičný pohľad keď sa v jednom kotly imigrantské kultúry rozpustia a zmiešajú bez intervencie štátu. U niektorých štátov sa mení obvykle len jazyková politiky.
3. Multikulturalizmus: V porovnaní s predošlými prístupmi, multikulturalizmus je pohľad alebo politika, že imigranti a iné skupiny si majú udržať svoju kultúru popri iných kultúrach, ktoré pokojne spolu existujú v jednom národe. V súčasnosti je to oficiálna politika Kanady, Austrálie a UK. Kontrastný model Austrálie poskytuje základný posun, kde sa identifikujú jednotlivé homogénne kultúry odlišné od heterogénnej spoločnosti. M je popisovaný ako udržiavanie „kultúrnej mozaiky“ zloženej z oddelených etnických skupín, a je v kontraste s taviacim kotlíkom, ktorý ich zmiešava. Tento model býva popisovaný ako „šalátová misa“.

Žiadna krajina nespadá výlučne do jedného alebo druhého modelu. Napríklad Francúzsko sa snaží adaptovať francúzsku kultúru novým imigrantským skupinám, a Kanada má stále veľa postupov, ktoré nahrávajú asimilácii.

Niektorí autori, ako Diane Ravitch, používajú termín multikulturalizmus odlišne, popisujúc aj taviaci kotlík aj kultúrnu mozaiku ako multikultúrne modely a označujú ich ako pluralistický a partikularistický multikulturalizmus. Pluralistický multikulturalizmus vníma každú kultúru ako subkultúru v spoločnosti, ako jedinečný príspevok hodnotných a jedinečných aspektov celej kultúry. Partikularistický multikulturalizmus sa viac zaoberá udržaním rozdielov medzi kultúrami.

Implementácia
Vládna politika v oblasti multikulturalizmus zahŕňa:

• Dvojité občianstvo
• Vládnu podporu tlače, TV a rádia v jazyku menšín
• Podpora menšinových festivalov, sviatkov a osláv
• Akceptácia tradičného a náboženského odevu v školách, vojsku, a v spoločnosti
• Podpora umenia rôznych kultúr
• Programy zamerané na účasť príslušníkov menšín v politike, vzdelávaní a na trhu práce

Aj keď multikultúrna politika je v protiklade s kultúrnou asimiláciou, krajiny ako Kanada stále podporujú štrukturálnu asimiláciu. Imigrantské skupiny sú podporovaní aby sa začlenili do širšej spoločnosti, naučili sa väčšinový jazyk a stali sa súčasťou pracovnej sily.

Multikulturalizmus je čiastočne úspešný aj ako užitočný nástroj získavania hlasov príslušníkov menšín vo voľbách. Vládna podpora na kultúrne podujatia alebo etnické programy môže nalákať nových imigrantov, aby podporovali vládnucu stranu.